Dopad podnikania na ŽP
Spracoval Lukáš Bartko, Jakub Lukajka
Podnikanie je jedna z ľudských činností, ktorá môže mať výrazný dopad na stav prírody v celosvetovom meradle. Od nášho rešpektovania pravidiel prírody závisí, v akom stave ju od nás preberú ďalšie generácie.
Vplyv človeka na životné prostredie:
Počas svojho vývoja bol človek priamo súčasťou prírodného sveta. Prispôsoboval sa podmienkam prostredia presne tak, ako mnohé iné organizmy, avšak zlom nastal, keď si uvedomil, že by to mohlo byť aj naopak. Na rozdiel od ostatných organizmov začal podmienky prostredia prispôsobovať svojim potrebám.
Začiatky neboli až tak badateľné, avšak s rozvojom ľudskej činnosti sa prispôsobovanie prírody človeku stalo samozrejmosťou. A samozrejmosťou sa stali aj problémy, ktoré v súčasnosti prerástli z lokálnych na úroveň závažných globálnych problémov.
Pokiaľ boli ľudské činnosti v súlade s ekologickými zákonitosťami, vznikala kultúrna krajina s produktívnymi ekosystémami, v ktorých sa ustálila nová ekologická rovnováha. Súčasnosti je to však inak. Prírodné zdroje sa využívajú, a tým vyčerpávajú omnoho rýchlejšie, v prostredí sa hromadia odpady. Vďaka celkovej chemizácii sa do prírody dostávajú látky nezapadajúce do ustálených biogeochemických cyklov.
Do ovzdušia sa dostávajú emisie, teda látky rôzneho skupenstva, ktoré vznikajú v dôsledku priemyselného rozvoja. Najčastejšími emisiami v ovzduší sú oxid siričitý, oxidy dusíka, fluór, chlór, zlúčeniny olova, mangánu a iné. Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie a rôzne typy smogu. Ako je všeobecne známe, koncentrácia oxidu uhličitého v ovzduší sa tiež postupne zvyšuje.
Voda je znečisťovaná rôznymi spôsobmi, napr. moria sú ohrozované ropnými a inými produktmi, do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, poľnohospodárskej výroby a miest. Druhotné znečistenie vodných tokov je spôsobené, tým, že vo vodných tokoch sa nachádzajú látky nespôsobujúce znečistenie (napr. sacharidy), ale ktoré zapríčiňujú veľké rozmnožovanie mikroorganizmov. Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a pod.
Pôda je okysľovaná kyslými dažďami, čím sa menia jej celkové vlastnosti, a to má následne vplyv na jej úrodnosť. Z emisií sa v pôde hromadia rôzne kovy, pesticídy, ale aj rôzne iné produkty, napr. obsah ropných potrubí pri ich haváriách a pod. Vážnym ohrozením je erózia pôdy, ktorá má za následok zmenu pôdnej štruktúry, a tým aj znižovanie kvality pôdy.
Toto sú však iba niektoré problémy, ktoré súvisia s vplyvom ľudskej činnosti na životné prostredie.
Globalizácia
- komplexný proces rozvíjania vzťahov v celosvetovom rozsahu vo všetkých oblastiach (ekonomika, životné prostredie, kultúra, politika, komunikácia a iné )
- má pozitívne a negatívne dopady
Pozitívne dopady globalizácie:
- rast medzinárodnej produkcie
- rozvoj medzinárodného obchodu
- integrácia ekonomík
- rast významu informácií, informačných technológií
Negatívne dopady globalizácie:
- v ekonomickej oblasti
- nerovnomerný ekonomický rozvoj
- demografické problémy (napr. populačná explózia)
- potravinový problém
- civilizačné choroby
- príliš veľká spotreba
- pokrok v genetike (napr. geneticky modifikované potraviny, klonovanie)
- v environmentálnej oblasti
- globálne otepľovanie planéty (zmena klimatických podmienok, poškodzovanie ozónovej vrstvy)
- znečisťovanie životného prostredia (napr. vody, pôdy, ovzdušia)
- problém odpadov (napr. jadrový odpad)
- surovinový a energetický problém (vyčerpávanie zásob nerastných surovín)
- vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov
- v sociálnej oblasti
- sociálna nespravodlivosť (nárast bohatých a chudobných vrstiev)
- nárast nezamestnaných
- zmeny v rozvoji ľudskej osobnosti (napr. vyhasínanie citov, osamelosť, unáhlenosť)
- v politickej oblasti
- problémy vojny a mieru medzi štátmi, zbrojenia a odzbrojovania
- zväčšovanie nespravodlivosti v rozdeľovaní svetového bohatstva
- zvyšovanie medzinárodného terorizmu, kriminality, násilia
- problémy rozvojových krajín
Zdroj:
www.seminare.sk
Orbánová, D. - Velichová, Ľ.: Praktická ekonomika. Bratislava: SPN, 2012.